Antoine de Saint-Exupéry sa narodil 29. júna 1900 v Lyone ako potomok
starobylého šľachtického rodu, ktorého korene siahajú do 11. storočia.
Po otcovej smrti rodina bývala striedavo na zámkoch
Saint-Maurice-de-Remens a La Môle u príbuzných z matkinej strany. Už v
detstve písal básne, rád objavoval nové veci a zaujímal sa o lietadlá a
pilotov.
Po maturite v roku 1917 absolvoval na Lýceu sv. Ludvíka v Paríži
prípravu ku štúdiu na námornej akadémii. Na prijímacej skúške však
neuspel a tak v rokoch 1920-1921 študoval architektúru na Akadémii
krásnych umení, školu však nedokončil.
Ešte v roku 1921 nastúpil na povinnú vojenskú službu do Štrasburgu a na
jeho vlastnú žiadosť ho pridelili k letectvu. Pracoval v opravárenských
leteckých dielňach v Neuhofe, kde absolvoval aj letecký výcvik. Získal
diplom civilného aj vojenského pilota. V roku 1923 sa pri nehode vážne
zranil a tak na niekoľko rokov na lietanie musel zabudnúť. Živil sa ako
obchodný zástupca automobilovej firmy Saurer a začal písať.
V roku 1926 Sain-Exupéry úspešne debutoval svojou poviedkou Letec. V tom
istom roku sa vrátil späť k lietaniu, začal pracovať pre súkromnú
leteckú spoločnosť, ktorá prevážala poštu z Francúzska do Senegalu. O
rok neskôr, sa stal veliteľom leteckej stanice na myse Juby v Maroku. Tu
začal písať aj svoju prvú knihu Pošta na juh, ktorá mu vyšla v roku
1929.
Kariéra pilota ho zaviedla aj do Buenos Aires. V Južnej Amerike hľadal
svojho priateľa, ktorý sa stratil pri prelete Andami. Túto skúsenosť
pretavil do knihy Nočný let (1931), ktorá ho vo svete literatúry
vyniesla na vrchol. Získal za ňu cenu Prix Femina a bol menovaný
Rytierom Čestnej légie.
Po návrate do Francúzska sa Saint-Exupéry stal obľúbeným a uznávaným
členom literárnych klubov. Keďže trpel nedostatkom financií privyrábal
si písaním reportáží z jeho leteckých ciest. V roku 1935 sa pokúsil
prekonať rýchlostný rekord pri lete z Paríža do Saigonu. Lietadlo však v
líbyjskej púšti havarovalo.
V roku 1936 bol vyslaný ako reportér do Španielska, kde zúrila občianska
vojna. O dva roky neskôr sa pokúšal o diaľkový prelet medzi New Yorkom a
Ohňovou zemou. V Guatemale havaroval a vážne sa zranil. Počas
rekonvalescencie napísal svoju ďalšiu knihu Zem ľudí (1939), za ktorú
získal Veľkú literárnu cenu francúzskej Akadémie.
Začiatkom druhej svetovej vojny viedol Saint-Exupéry letecké prieskumné
misie pre Francúzsko. Po obsadení krajiny hitlerovskými vojskami odišiel
do New Yorku požiadať Spojené štáty americké o pomoc. Svoje vojnové
skúsenosti opísal v knihách Vojnový pilot (1942) a List rukojemníkovi
(1943).
Od roku 1943 slúžil ako vojenský pilot vo francúzskej oslobodzovacej
armáde v severnej Afrike. V tom istom roku mu vyšlo aj jeho najznámejšie
a najviac prekladané dielo - filozofická rozprávka Malý princ, ktorú si
sám aj ilustroval.
Napriek tomu, že mal Antoine de Saint-Exupéry zakázané lietať kvôli
zraneniam z predchádzajúcich havárií, sadol si 31. júla 1944 opäť do
kokpitu lietadla a vyrazil zo základne na Korzike na prelet nad
okupovaným Francúzskom. Z tejto cesty sa už nevrátil.
Roky sa viedli diskusie ako vlastne Saint-Exupéry zomrel. V roku 2000
boli trosky jeho lietadla nájdené v Stredozemnom mori blízko Marseille. V
roku 2008 sa v knihe francúzskych autorov J. Pradela a L. Vanrella
objavila informácia, že lietadlo, ktoré pilotoval Saint-Exupéry
zostrelil stíhač nemeckej Luftwaffe Horst Rippert. Historikovi, ktorý
pátral po okolnostiach jeho smrti doslova povedal:" Môžete teraz
prestať pátrať, ja som zostrelil Exupéryho. Keby som vedel, že vo vnútri
sedí jeden z mojich najobľúbenejších autorov, nikdy by som nestrieľal."
Po smrti, v roku 1948, vyšla posledná kniha Antoine de Saint- Exupéryho
Citadela. Na rozdiel od iných, táto nečerpala priamo z leteckej
tematiky. Je časovo neukotvená, nemá zreteľný dej. Saint– Exupéry ju
písal od roku 1936 až do posledných dní svojho života.